V roku 2023 pribudlo podľa IEA celosvetovo takmer 507 gigawattov (GW)
nových výrobných zdrojov na báze OZE, čo je o 50 % vyšší prírastok ako v
roku 2022. Rovnako ako vlani, aj v najbližších piatich rokoch majú byť
hlavným ťahúňom rastu využívania zelenej energie fotovoltické
elektrárne, nasledované veternými elektrárňami.
Pri veternej energetike vidí aj IEA ako hlavný problém pomalšieho rastu
jej využívania v Európskej únii (EÚ) povoľovacie procesy. "V prípade Slovenska to, bohužiaľ, stále platí dvojnásobne, keďže vietor prakticky nevyužívame práve kvôli legislatívnym bariéram," upozornil člen Výkonného výboru SAPI Ján Lacko.
V roku 2028 majú podľa IEA pokrývať OZE až 42 % výroby elektriny, pričom
podiel veterných a solárnych elektrární bude na úrovni 25 %. "Aj
tieto čísla ukazujú, že rýchly rozvoj veternej energetiky v reakcii na
energetickú krízu nebol iba dočasný fenomén, ale zrýchlenie už pred
rokmi nastúpeného jasného trendu," zdôraznil Lacko. Výhodou
veterných elektrární v porovnaní s tradičnými zdrojmi je podľa neho
nižšia výrobná cena elektriny, ale najmä pomerne rýchly proces výstavby v
prípade rozumne nastavených povoľovacích procesov.
Práve pomalé tempo zmien v povoľovacích procesoch môže podľa SAPI
spôsobiť, že Slovensko celosvetový trend nezachytí a nevyužije vo svoj
prospech. "V tejto chvíli sme z legislatívneho hľadiska v tom istom
bode, ako sme boli v roku 2022. Deklaratívna podpora tu je, aj nedávne
prihlásenie sa k Európskej charte pre vietor je jednou z nich, ale v
praxi a legislatíve sa prakticky zatiaľ nič nezmenilo, naopak, niektoré
procesy sa ešte skomplikovali," priblížil Lacko.
Za jednu z potenciálnych bariér pre ďalší rozvoj OZE považuje IEA aj
technické kapacity prenosových sústav, keďže ich výstavba a posilnenie
si vyžadujú viac času, ako výstavba veterných či solárnych elektrární.
SAPI upozornila, že aj na Slovensku sa posilnenie kapacít sietí považuje
za jednu z vecí, ktoré je potrebné spoločne s výstavbou OZE riešiť.
Asociácia vyzdvihla, že na Slovensku sa už pripravujú alebo realizujú
viaceré projekty, ktorých cieľom je vytvoriť podmienky aj pre vyššie
využívanie OZE. Ide napríklad o cezhraničné projekty ACON a Danube
InGrid, v rámci ktorých sa budujú inteligentné siete a posilňuje sa
prepojenie Slovenska s okolitými krajinami. Na tieto projekty poskytla
EÚ 200 miliónov eur.
"Ďalšie stovky miliónov budú k dispozícii aj prostredníctvom v jeseni
schváleného Akčného plánu EÚ pre rozvoj sietí. Je teda zrejmé, že pri
investíciách do technických kapacít potrebných aj pre rozvoj veternej
energetiky pokryje EÚ významnú časť nákladov," doplnil Lacko.